ivinka

Časy, kedy ľudstvu panovali faraóni, sú jednoznačne preč a dozvieme sa o tom viac prostredníctvom dejepisu a histórie. Ak má štát fungovať, tak potrebuje jeho usporiadanie a systém, ktorý je prispôsobený všetkým obyvateľom. Dovolíme si citovať starogréckeho filozofa Aristotela: „Len štát, v ktorom sú si všetci rovní pred zákonom, môže byť naozaj silný.“ Abraham Lincoln ako 16. prezident USA povedal: „Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“ Poďme spoločne analyzovať obidva výroky a ich význam v 21. storočí. Zmenilo sa odvtedy niečo, alebo platia stále rovnako?

Inšpiráciou pre našu esej bol ďalší skvelý a explicitný dokument majstra v odbore Johna Pilgera. Ukazuje de facto holé zábery priamo z miesta činu a epicentra mocenských konfliktov v Latinskej Amerike. Snímka Vojna proti demokracii potvrdzuje kritiku voči Spojeným štátom americkým. George Bush sa počas jeho postu prezidenta vyjadril, že: „Amerika nebude vnucovať štýl vlády niekomu proti jeho vôli. Našim cieľom je pomôcť ostatným krajinám nájsť ich vlastný hlas, dosiahnuť ich vlastné slobody a ísť po vlastnej ceste.“ (1) Prečo potom počas päťdesiatich rokov zvrhla vláda Spojených štátov amerických tridsať iných a pripravila na herecký výkon svoje figúrky a to nastrčených vodcov?

Je nám jasné, že vždy budú existovať silní a slabí, bohatí a chudobní, mocní a podriadení. Ľudská spoločnosť je nastavená k tomu, aby mala svojho vodcu, ku ktorému bude vzhliadať, nasledovať ho a rešpektovať. Môžeme hovoriť o tzv. „ovciach“ alebo ide o prirodzený jav? V oblasti zákona by si mali byť všetci rovní a nehľadieť na to, aká krv mu koluje v žilách. Nikto nemá právo rozhodovať o osudoch iných.

Pri predchádzajúcej problematike, link tu, sme rozoberali tretiu vojnu v Perzskom zálive. V hlavnej úlohe účinkovali Irak, Afganistan, Palestína a Spojené štáty americké so Spojeným kráľovstvom. Málokto vedel, čo sa odohrávalo za oponou a aká bola pravda. O fabulovanie a konštruovanie skutočností sa postarali hlavné mediálne zložky. Moc médií sa ukazuje nielen v ďalšom dokumente Johna Pilgera Vojna, ktorú nevidíme, ale aj vo filme Vrtieť psom. Obe snímky poukazujú na to, že aké je jednoduché zmanipulovať zdravý úsudok. Výrok Ralpha Walda Emersona je na mieste. „Demokracia je vláda tyranov korigovaná novinármi.“  Je to ako minca, ktorá má dve strany, ale ktorá je tá správna? Akú považujeme za pravdivú?

Hugo Chávez, bývalý prezident Venezuely, bol označovaný za zviera a nebezpečného človeka v Latinskej Amerike. Pričom, on, aj jeho prívrženci, vyhrali desať volieb v priebehu ôsmich rokov. „Stal sa symbolom prebudenia sily ľudí, vedenej veľkými ľudskými hnutiami, ktoré sú v Latinskej Amerike zriedkavé.“ (2) Ak by bol Chávez zločinec, tak by sa mu nepodarilo vyhrať toľko volieb, či nie? Nie je toto  dostatočný príklad, že sa opäť viedla propaganda voči tým, ktorí sa nechcú nechať ovládať? „Demokracia, ako som nedávno hovoril pred našimi ľuďmi… Ako povedal Lincoln, má jednoduchú definíciu, ale je náročné ju preniesť do reality a my z nej robíme realitu – vláda ľudu, ľuďmi a pre ľudí.“  (3) Elitárske média, ktoré sú častokrát podporované odporcami aktuálneho režimu v krajine, radi manipulujú verejnú mienku. A prečo? Nie nadarmo sa hovorí, že stokrát opakované klamstvo sa stáva pravdou. V tomto prípade je to úplne rovnaké. Verejné i komerčné mediálne zložky, ktoré majú najviac recipientov, dokážu ovplyvniť myslenie a názor jedinca. Z údajnej demokracie sa stáva mediokracia – vláda médií.

Dovolíme si tvrdiť, že jedna z troch svetových mocností sa rada angažuje do vnútropolitických záležitostí iných krajín. A nie, nemáme na mysli Rusko alebo Čínu. Investuje miliardy dolárov daňových poplatníkov do zbrojného priemyslu, ktorý je mimochodom najlepšie zarábajúcim sektorom. Vysiela svoje vojenské jednotky vzdušných aj pozemných síl do krajín, kde bieda prevyšuje spolok bohatých. Venezuela, Bolívia, Čile, Guatemala, Salvádor a desiatky ďalších. Ako zmienené krajiny obmedzujú a ohrozujú tradičnú demokraciu?

Dá sa považovať výrok Thomasa Morea za aktuálny? „Bože, keď to všetko rozvážim, potom sa mi každý dnešný štát javí len ako zrada boháčov, ktorí pod zámienkou spoločného blaha sledujú svoje vlastné výhody a všakovakými úskokmi sa usilujú len o to, aby si zabezpečili vlastníctvo všetkého, čo neoprávnene získali, a aby prácu chudoby získali a vyťažili za najmenšiu možnú odmenu. Takéto podarené ustanovenia zriaďujú bohatí v mene celku, teda aj chudobných, a nazývajú ich zákony.“ Koľko ďalších zemí prišlo o slobodnú demokraciu v dôsledku imperializmu? Prečo sa termín demokracia nenahrádza príznačnejším – kapitalizmus alebo totalizmus, ako to bolo v roku 1973 v Čile. Ľudom zvolený Salvador Allende bol zosadený fašistom, pravicovým neoliberálom a prívržencom USA – Augustom Pinochetom. Takto funguje supremácia ľudu? Abraham Lincoln by pravdepodobne nebol spokojný.

Skúsme spoločne implementovať výroky z úvodu do dnešného skutočného sveta. V praxi sa skôr overuje: „Len štát, v ktorom neexistuje rovnosť pred zákonom a darí sa tým, ktorí ho obchádzajú, kradnú a ovládajú, môže fungovať.“ Historicky zaužívané sa zmenilo na: „Demokracia je vláda oligarchov, prostredníctvom oligarchov a pre oligarchov.“ Pero by malo byť silnejšie ako meč a egalita dôležitejšia ako nadradenosť. Ešte stále si myslíme, že žijeme v demokratickom štáte?

Použité zdroje:

(1) dokument The War On Democracy – Vojna proti demokracii (1:08)

(2) dokument The War On Democracy – Vojna proti demokracii (4:10)

(3) dokument The War On Democracy – Vojna proti demokracii (10:12)